Nižná Sitnica leží v južnej časti Nízkych Beskýd na sútoku rieky Oľky a Sitničky. Chotár ma mierne zvlnený povrch so svahmi, ktoré sú rozčlenené hlbokými eróznymi ryhami a výmoľmi.
Stred obce má nadmorskú výšku 187 m, v chotári obce je nadmorská výška 170 – 398 m. Podľa administratívneho začlenenia patrila obec do Zemplínskej župy, okres Stropkov, kraj Prešov. Od roku 1968 patrila obec do okresu Vranov nad Topľou, kraj Východoslovenský. Od 1. 1. 1997 je obec začlenená do okresu Humenné, kraj Prešovský.
Nižná Sitnica má svoje obecné symboly - erb, vlajku a pečať schválené Heraldickou komisiou MV SR a obecným zastupiteľstvom Obec Nižná Sitnica je písomne doložená v roku 1408.
Jej prvý názov je Sythnycz, Sithnice
Obec dostáva pomenovanie podľa rieky Sitničky, ktorá tečie cez dedinu. Nižná dostala preto, že v jej susedstve podľa smeru vody vyššie severným smerom leží obec Vyšná Sitnica.
Erb obce má túto podobu: v zelenom štíte z trikrát strieborno – modro delenej pažite (znázorňujúcej vodnú hladinu) vyrastá zelená rastlina s trojitou, hore rozkonárenou byľou (šarinou – sitníkom). V dostupných archívoch sa nepodarilo nájsť odtlačok obecnej pečate. Preto sa pristúpilo k vytvoreniu úplne nového erbu, ktorý vystihuje názov obce a jej prírodné prostredie. Podľa etymologického výkladu mien zemplínskych obcí, uverejnených v časopise Zemplén r. 1891 meno Sitnica maď. Alsosysitnyice, či jeho slovenská podoba spred roku 1927 Nižná Šitnica pochádza z miestneho pomenovania vysokej trávy čeľade Scirpus (šarina – v dialektike šitnik), rastúcej pri močiaroch a vodných tokoch, ktorá sa kedysi hojne vyskytovala v chotári. Strieborno – modrá pažiť symbolizuje potok Sitničku, ktorá preteká obcou. Ideový návrh erbu vypracoval PhDr. Kónya Peter, grafický návrh firma L.I.M. Prešov.
Staršie pramene, najmä Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza, že prvá zmienka o obci je z roku 1408.
Prvá písomnosť z roku 1494 hovorí, že pánom je Erdodi Bakocz Miklos. Potom sa obec stáva majetkom kráľovskej koruny, ďalej je majetkom Gábora Perenyi. V roku 1596 ako kráľovský dar ju dostáva Janos Petho. Po ňom je majiteľom gróf Bukovszky, gróf Barkóczy a neskoršie je majetkom baróna Dessewbbyho. V roku 1715 mala obec podľa písomných prameňov mlyn, 12 opustených a 8 obývaných domácností.
Prvé sčítanie ľudu v Maďarsku v rokoch 1784 – 1787.
Obec Nižná Sitnica
Oblasť Zemplína za Rákoczyho povstania postihlo veľké pustošenie, materiálne straty, ako aj morová epidémia.
V rokoch 1869 – 1880 značne poklesol počet obyvateľstva t.j. z 387 na 173 osôb (v roku 1863 v obci zúril mor).
Mier, ktorý po povstaní nastal, podnietil ľud Zemplína k obnove zničených hodnôt, rozvoju výrobných síl, k postupnému rozširovaniu plôch obrábanej pôdy, stavaniu nových obydlí. Región bol úrodným krajom a veľmi dobre sa tu darilo i pšenici a jačmeňu, menej raži. Pomerne slabo bol rozvinutý princíp obecnej samosprávy, ktorá pozostávala z richtára a troch-štyroch prísažných. Iba málo dedín malo obecný majetok a žiadna nemala svoju obecnú pečať. Od roku 1890 až po rok 1901 zastáva podľa písomných správ úlohu richtára Obester János.
Obec vlastnila rodina Hadíka Barkóczyho. V tomto období neexistovalo žiadne feudálne panstvo v pravom slova zmysle.
V rokoch 1880 – 1890 sa začalo veľké sťahovanie za prácou do cudziny. Hrozivé rozmery zasiahli aj Zemplín.
V roku 1828 bolo v obci 44 domov a 330 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a drevorubačstvom.
Výsledky prevedného sčítania ľudí v roku 1881 v krajinách maďarskej koruny:
Obec Nižná Sitnica
Dvadsiate storočie sa pre celý svet nezačalo najšťastnejšie. V novom storočí pretrvávajú staré problémy. Nastáva druhá vlna vysťahovalectva, ktorá zasiahla aj našu obec. Z obce odchádzajú do cudziny jej obyvatelia: Vetrovský, Maguščák, Čopko, Hibala, Gibovda.
Obyvatelia obce sa taktiež nevyhli ani prvej svetovej vojne. V roku 1914 počas bojov v Karpatoch prenikli vojská až do miest Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Snina a Humenné. V auguste 1914 bola v obci vyhlásená mobilizácia. Polia ostali neobrobené a netrvalo dlho a v obci sa objavili rakúsko-uhorské vojská a maďarský jazdecký pluk č. 14. Vojská sa zdržali v dedine 3 dni. Vianoce roku 1914 boli smutné. Každý čakal na návrat svojich blízkych. Aj medzi vojakmi nastávajú veľké zmeny. Začínajú byť nasiaknutí nenávisťou voči maďarským a rakúskym vojskám.
V roku 1918 vzniká prvá Československá republika. Aj obyvatelia obce Nižná Sitnica sa zúčastnili na oslobodení našej vlasti. Z nich, na oltár slobody položili svoje životy: Ján Hibala, Štefan Hibala, Andrej Olexik, Juraj Hoľko, Michal Gombita, Ján Čopko.
V rokoch 1918 až 1940 sa život v obci skoro nezmenil, iba ojedinele bol postavený dom „ z valkov“. V roku 1938 sa začalo s výstavbou hradskej cez obec až do Pakostova. Obyvateľstvo sa naďalej zaoberá prácou na roliach a v lese. Následkom vojnových udalostí bolo v tom čase nedostatok obilia, tovaru. Zapríčinili to nízke hektárové výnosy obilia, zdecimované chovy dobytka, ale aj povojnová kríza.
Historické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny mali vplyv aj na život obyvateľstva v obci. Na silný nátlak po návrate Tisa z Berlína 14. marca 1939 bola vyhlásená Slovenská republika. I v obci Nižná Sitnica sa v období 1939 – 1941 začína silná agitácia pre Hlinkovu stranu. O niečo neskôr sa v dedine utvára bunka ľavičiarov, vtedajších sociálnych demokratov. V polovici augusta 1944 sa v okolí našej obce silne rozvíja partizánske hnutie. Vytvorili sa partizánske oddiely „Šuhajovci“, „Čapajevci“, „Majorovci“. Množstvo partizánov sa nedá číselne vyjadriť. Keďže tieto oddiely pracovali v tyle nepriateľa, veľmi im pomáhali občania Nižnej Sitnice, najmä zásobovaním s potravinami. Vtedajší komisár obce Ján Hrežo sa spojil s poprednými činiteľmi komunistickej bunky a aktívne propaguje zásobovanie partizánov ukrytých v blízkych lesoch. Tento čin ho skoro stal život. 19. novembra 1944 do obce vtrhli nemecké vojská. Prezerali dom za domom, obyvateľov nahnali do školy, kde ich vyšetrovali za partizánsku činnosť. Ráno 20. 11. 1944 bola vyhlásená evakuácia obce a obec bola vypálená. Nemci zavraždili 8 obyvateľov obce.
Po vojne bol život občanov ČSR veľmi ťažký. Ináč to nebolo ani v obci Nižná Sitnica. Prvoradou úlohou občanov bolo zabezpečiť si prístrešie nad hlavou. Začína sa s výstavbou nových dočasných drevených domov. Život ľudu v našich obciach a teda aj v Nižnej Sitnici v tom čase začínajú riadiť MNV (miestne národné výbory). Občania si za svojho predsedu zvolili Jozefa Obeštra.
V období dvojročnice v rokoch 1947 – 48 sa začína v Nižnej Sitnici s výstavbou cesty smerom na Vyšnú Sitnicu.
Na linke Vranov – Pakostov začal premávať prvý autobus. Autobus bol veľmi dôležitým dopravným prostriedkom, lebo doposiaľ ľudia chodili aj niekoľko kilometrov pešo alebo na konských záprahoch, ktorých bolo veľmi málo.
Aj rok 1949 bol pre obec Nižná Sitnica veľmi významný. Do dediny sa totiž zavádza prvé telefónne spojenie.
V roku 1950 pre osobné potreby je postavená horáreň pre personál vedúceho polesia. Horármi sú Jozef Lukáč, Michal Sabol, Ján Jablonský a Michal Ferenc.
Tunajší MNV nemá vlastnú samostatnú miestnosť. Táto je iba prenajatá v miestnosti súkromného domu Jána Mitalčáka.
V rokoch 1950 – 1954 sú v obci dve predajne. Predajňa potravín v súkromnom dome Jozefa Varhača, ktorý je aj jej vedúcim a druhá predajňa tzv. pohostinstvo a predaj tabaku v súkromnom dome Jozefa Obeštra.
V roku 1954 je postavená a daná do užívania v prostriedku dediny novopostavená budova „Potravného družstva“, ktoré má aj svoj dozorný výbor. Roky 1951 – 1955 boli veľmi chudobné na zvláštne a mimoriadne udalosti. Občania obce naďalej pracujú v okolitých lesoch, len málo ich odchádza pracovať do priemyselných závodov ( KAPRON Humenné, DREVOKOMBINÁT Hencovce, CHEMKO Strážske – občania pracujú pri výstavbe týchto závodov).
Tak ako v celej republike tak ak v Nižnej Sitnici dochádza ku kolektivizácii vidieka. Zakladanie JRD v každej dedine malo svoj osobitný priebeh. Ani v Nižnej Sitnici v to čase nenachádza u ľudí hlbšie pochopenie a porozumenie.
Významným pre obec a jej občanov bol rok 1956. V polovici júna sa občania konečne dočkali otvorenia tzv. „Úradovne poštového úradu“. Bola umiestnená v súkromnom dome Jozefa Obeštra. Prvým zamestnancom tohto poštového úradu bola Helena Obeštrová. V tomto roku sa otvára aj pohostinstvo v súkromnom dome Michala Harvana, ktorý je zároveň aj jeho vedúcim.
V roku 1957 sa úplne zmenil vzhľad dediny. V tomto roku bolo postavených 14 rodinných domov aj s poľnohospodárskymi budovami.
Roky 1958 – 1960 sú poznačené stúpajúcou životnou úrovňou občanov. Pre dedinu je chvályhodné už aj to, že v roku 1958 v nej žili aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Medzi prvých patrili:
Obec má aj rómskych spoluobyvateľov, ktorí sa presťahovali z rómskej osady Hlboké do priestoru pod Hurku.
Deň 24. október 1959 bol pre obec veľmi významný. V obci sa konala veľká slávnosť pri príležitosti zapojenia obce na elektrický prúd. V tento deň sa po prvýkrát rozsvietili elektrické žiarovky.
V dedine sa aj naďalej hospodári ako predtým. Všetky práce pri obrábaní pôdy sa robia ručne. V zimných mesiacoch chlapi odchádzajú za prácou do Čiech. Chlapi sa domov vracajú iba na jar, keď sa začínajú jarné práce na poliach. Nájdu sa však už aj takí, ktorí odchádzajú za prácou do priemyselných závodov do Humenného, Vranov do VSŽ Košice. Poniektorí pracujú na výstavbe vodnej elektrárne Domaša.
Zvyšujú sa príjmy z poľnohospodárskej výroby a veľkým prínosom pre občanov je aj to, že skoro z každého domu aspoň jeden člen pracuje v blízkych priemyselných závodoch alebo v lesoch Čiech. Životná úroveň stúpa aj u rómskych spoluobčanov. Až do roku 1962 žili za dedinou, na samote a odlúčení od obce. V roku 1962 im MNV pridelil stavebné pozemky, na ktorých si postavili dosť úhľadné murované domy.
Zvyšuje sa aj kultúrna úroveň občanov. To vedie občanov aj k tomu, aby bol v obci postavený kultúrny dom, ktorého výstavba bola naplánovaná ONV v Humennom. Veľkú zásluhu a svoj podiel na príprave jeho výstavby a celkovej investičnej úlohe zohral pracovník ONV Ján Nemčík a tajomník MNV Michal Džujka.
V letných mesiacoch roku 1965 sa začali prípravné práce na jeho výstavbe. Najviac sa pri murárskych a odborných prácach zaslúžili Ján Rakár, Ján Karabin, Jozef Čopko a ďalší.
Za zmienku stojí aj to, že v októbri 1965 bol v obci zavedený miestny rozhlas, ktorý vystriedal dovtedy používaný bubon.
Celková kultúrna činnosť v rokoch 1960 – 1967 bola uskutočňovaná v drevenom baráku – bývalej škole.
Rok 1968 je pre obec významným rokom. V relatívne krátkom čase sa už po tretí krát mení sídlo okresu. Do 1. júla 1968 patrila obec do okresu Humenné. Od 1. júla 1968 bola obec začlenená do okresu Vranov nad Topľou.
Významnou akciou, ktorá prebehla v roku 1970 bolo sčítanie ľudu k 1. decembru 1970.
Údaje z daného sčítania:
Údaje o domoch
Údaje o bytoch
K 1. decembru 1970 mala obec 403 obyvateľov. Z toho 213 mužov a 190 žien.
| Národnosť: | slovenská: | 402 osôb |
| poľská: | 1 osoba |
| Osoby ekonomicky činné: | muži: | 101 |
| ženy: | 62 | |
| Celkom | 163 |
Všetci občania obce Nižná Sitnica sú rímskokatolíckeho vierovyznania. Uvoľnením náboženských otázok zo strany straníckych a štátnych orgánov s v roku 1968 v obci čoraz hlasnejšie prejavujú hlasy začať s výstavbou nového kostola.
Dôvodom je objavovanie sa trhlín v múroch starého kostola a aj jeho priestory sú pre občanov veľmi malé.
14. septembra 1969 sa v obci koná veľká slávnosť pri príležitosti položenia základného kameňa pre výstavbu nového kostola. Práce pri výstavbe kostola pokračovali hlavne v roku 1970. V roku 1971 bola novostavba kostola pokrytá, ale nastáva veľké sklamanie pre občanov obce, pretože staviteľom bol odobraný politický súhlas pokračovať v stavbe kostola. Ďalší súhlas na jeho dokončenie bolo daný v roku 1976. Stavba kostola boka dokončená a 14. septembra 1977 sa uskutočnila slávnostná vysviacka nového kostola.
V mesiaci november 1977 sa započalo aj s výstavbou nového mosta smerom na Vyšnú Sitnicu.
Čoraz viac obyvateľov – roľníkov hlasnejšie prejavuje záujem o založenie JRD. V chotári obce nižná Sitnica sa v jeseni 1974 rozorali medze a pôda bola pričlenená k JRD Košarovce. Obec Nižná Sitnica sa môže pochváliť tým, že prvou ženou traktoristkou v okrese Vranov nad Topľou bola Helena Hrežová. V rámci individuálnej bytovej výstavby sa začalo s výstavbou rodinných domov na parcele Valal-Lúky. Stavajú sa tu nové moderné domy.
V obci v roku 1986 je 92 domov obývaných, 7 domov vo výstavbe. Celkový počet obyvateľov je 342, zamestnaných 151, zvyšok sú deti a dôchodcovia.
17. novembrom 1989 začala i Nižná Sitnica písať nové kapitoly svojich dejín. Koncom novembra 1990 sa v obci uskutočnili voľby do orgánov miestnej samosprávy. Na funkciu starostu kandidovali dvaja kandidáti: Štefan Šuchta (bývalý predseda MNV) a Ing. Stanislav Rakár.
Do obecného zastupiteľstva kandidovalo 23 poslancov, z ktorých bolo zvolených týchto 12: Jozef Harvan, Anton Harvan, Dušan Mitalčák, Anna Sukeľová, Jozef Hrežo, Eduard Mitalčák, Marián Olexík, Emil Maguščák, František Dančo, Ladislav Šutka, Juraj Tomáš, Anna Čurová.
Štatistické zaujímavosti zo sčítania ľudu v roku 1991 v Nižnej Sitnici:
Počet obyvateľov: 356
| z toho deti | 101 |
| Muži v produktívnom veku (15 – 59 r.) | 99 |
| Muži v poproduktívnom veku | 29 |
| Ženy v produktívnom veku (15 – 54 r.) | 77 |
| Ženy v poproduktívnom veku | 50 |
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo: 168 (ženy 74, muži 94)
| Obyvateľstvo podľa dokončeného vzdelania ( v %) | |
|---|---|
| - základné | 40,2 |
| - učňovské bez maturity | 23,0 |
| - stredné s maturitou | 6,5 |
| - vysokoškolské | 2,8 |
| Domy spolu | 99 |
| Z toho rodinné domy | 97 |
| Byty spolu | 99 |
| Trvale obývané byty | 93 |
V novembri 1994 sa konali druhé komunálne voľby, v ktorých bol za starostu obce opäť zvolený Ing. Stanislav Rakár. Za poslancov boli zvolení: Ann Čurová, Jozef Harvan, Anton Harvan, Dušan Mitalčák, Anna Sukeľová, Eduard Mitalčák, Marián Olexík, Emil Maguščák, František Dančo, Ladislav Šutka, Miroslav Turčík, Ing. Jaroslav Sukeľ.
Radu Obecného zastupiteľstva v Nižnej Sitnici tvoria poslanci: Anna Čurová, Anton Harvan, Emil Maguščák, Ing. Jaroslav Sukeľ.
Po komunálnych voľbách v roku 1990 novozvolené zastupiteľstvo zrealizovalo niekoľko významných akcií:
V novembri 1998 sa uskutočnili komunálne voľby, v ktorých bol za starostu opäť zvolený Ing. Stanislav Rakár. Za poslancov boli zvolení: Ing. Jaroslav Sukeľ, Magdaléna Bangová, Anna Čurová, Miroslav Turčík, Emil Maguščák, Anton Harvan, Jozef Olexik, František Dančo, Jozef Harvan, Dušan Mitalčák, Mária Hrežová.
V týchto rokoch sa v obci uskutočnila regulácia potoka Sitnička, ktorý preteká takmer celou obcou. Náklady na reguláciu potoka boli 2,5 mil. Sk. Regulácia potoka chráni tých občanov a ich majetok, ktorí žijú v jeho bezprostrednej blízkosti.
Vo voľbách do NR SR konaných 21. a 22. septembra v obci zvíťazilo HZDS pred KDH a Smerom.
